Shredder koncept je určený na použitie v takzvanej nereakčnej vzdialenosti, teda približne na pol metra, respektíve na dĺžku natiahnutej ruky a menej. Veľké využite nachádza v stratégii zvanej „Preventívny úder“. Využíva dlane, päste, lakte, kolená, zuby, nechty alebo aj hlavu. Systém ako taký vytvoril Richard Dimitri a rozvinul Sammy Franco, v preklade ho môžeme pomenovať ako „Skartovačka“.
V skratke sa dá opísať ako skartácia či plastická operácie súperovej hlavy, alebo v prípade ženských prirodzených zbraní (nechtov) ako odber biologického materiálu. Z tohto popisu je celkom jasné, že systéme sa zameriava na priamy útok na tvár súpera, celý tento koncept spadá medzi takzvané „Špinavé triky“.
U nás sa tento koncept mierne modifikoval a zjednodušil, nazýva sa „Odtni hlavu hadovi“. Je to preto, že cieľom útoku sú miesta ľahko dostupné a zraniteľné. Ide o hlavu a krk, pretože:
- Hlava je jedným z najdôležitejších miest ľudského tela. Je tu uložený nielen mozog, ale aj štyri zo základných zmyslov – zrak, sluch, čuch a chuť. Z toho vyplýva jej zraniteľnosť.
- Výsledkom zásahu hlavy je narušenie vnímania okolia – znížená schopnosť vnímať priestor, v ktorom sa zasiahnutý nachádza, takisto predpokladať ďalší vývin situácie.
- Centrum rovnováhy je tak isto uložené v hlave, v oblasti stredného ucha. Zásah do hlavy ma za následok naklonenie sa alebo otáčanie sa.
- Z toho vychádza pravidlo, že kontrola pohybov hlavy vedie ku kontrole rovnováhy tela a zásah hlavy sa zvyčajne prejaví na celom tele.
Veľmi dôležitou zásadou je neukončiť útok prvým úderom, mal by trvať do úplného vyradenia či zneschopnenia útočníka. Prvý úder je smerovaný na tvár či krk súpera, jedna ruka podporuje druhú a do úderu sa vkladá celá váha a energia tela, aby už prvý úder bol čo najúčinnejší a spôsobil významné poškodenie. U nás sa používa napríklad technika „Trianglové ruky“, ktorá je viac menej identická s technikou zapichovania so strelnou zbraňou. Rovnako tak sa dá vykonať bez zbrane alebo s nožom či teleskopom alebo taktickým perom.
Webbing – sieťovanie
Technika pri ktorej sa snažíme obaliť súperovu tvár dlaňami – teda vytvoriť sieť na jeho tvári. Roztiahneme prsty a aktívne pracujeme na jeho tvári – tým spôsobíme prvý šok a reakciu. Nejde o to ich len položiť na tvár a obmedziť jeho videnie, ale musia naozaj aktívne spracovávať „modelovať“ jeho tvár aj uši.
Po prvej technike môžeme rozpojiť ruky pričom jedna chytá súpera zozadu za krk či temeno hlavy a kontroluje ju, zatiaľ čo druhá stále pracuje na jeho tvári. Hlavu treba mať pod kontrolou, inak vďaka autokinetickým reakciám odletí mimo náš dosah.
Samozrejme celé toto sa odohráva so „zapnutým audiom“, respektíve využijeme náš hlas na spojenie našej fyzickej a psychickej sily, získanie psychickej nadvlády nad súperom a tiež na prípadne upozornenie okolia, že sa niečo deje.
Len poznámka na okraj, na tréningu to občas vyzerá smiešne, ale treba to trénovať reálne a pod stresom. V návale adrenalínu sa sťahujú svaly a hlasivky sú sval. Náš hlas znie úplne inak, treba byť na to pripravený a vedieť pracovať s hlasom aj v strese.
Razing – „vyhladenie“
Vo všeobecnosti to znamená, že použijeme všetko čo sa dá: hryzenie, škrabanie, driapanie, bodanie, trhanie a v istej miere aj škrtenie. Všetko z toho môžeme robiť s náprahom ako pri klasickom údere, alebo jednoducho naše ruky ostanú v kontakte sú súperom a pracujú na ňom bez straty kontaktu.
To poznáme ako „Princíp holenia“, teda miesto toho aby sme po údere oddialili našu ruku od súpera, necháme ruku na tele súpera a vytvárame tak neustály tlak pohybom po jeho tvári – holíme. Napríklad po údere dlaňami do brady prechádzame priamo prstami na oči, alebo po zatlačení prstov do očí prejdeme plynulo do škrtenia.
Čo sa týka cieľov, v prvom rade sa snažíme napadnúť a vyradiť do veľkej miery jeden z dôležitých zmyslov a to buď zrak alebo dýchanie. Teda zaútočíme na oči, krk, ústa alebo nos. Sekundárnymi cieľmi sa následne stávajú uši, brada či vlasy. Z toho kam útočíme sa odvodia aj techniky, ktoré na to používame.
Na poškodenie očí môžeme použiť palec ako najsilnejší prst, ale rovnako tak môžeme použiť ukazovák či prostredník. Použijeme úder lakťom a kladivový úder na bradu či koreň nosu, tak isto úder dlaňou. Samozrejme nesmieme zabudnúť na trhanie či už ucha, nosu alebo kútikov úst. A nesmieme zabudnúť, že zbraňou je celé naše telo, udrieť môžeme bicepsom, tým, že prudko vystrieme ruku, ale tiež hlavou.
Ide o prežitie
Snahou súpera je jeho tvár od nás oddialiť, tým ale zvyčajne hlavu zakloní a odkryje tak svoj krk. Ako som písal hore, ide o „špinavé techniky“, ktoré nie sú estetické a nie sú určené na športové súťaženie. Ide o reálnu sebaobranu, o prežitie. Trhanie či hryzenie, ktoré môžeme aplikovať na všetky mäkké časti hlavy a krku majú za následok nie len zahryznutie ale aj vytrhnutie kusu kože a mäsa. Možno to nie je príjemné, krásne a už vôbec nie fér, ale funguje to.