Psychická a emočná príprava na násilie, ktoré je zvyčajne v reálnom sebaobrannom konflikte vždy prítomné a nevyhnutné, je jednou z najťažších častí nácviku reálnej sebaobrany. Prečo je to tak? Pri tréningu mentálnej kondície najprv treba odstrániť vžité, rôznymi cestami získané ale predovšetkým nesprávne až škodlivé predstavy o ľudskej psychike a to predovšetkým ak je človek vystavený stresovej situácii, ktorou násilný konflikt jednoznačne je.
Medzi mnoho vžitých omylov patrí napríklad názor, že človek sa narodí statočný, alebo od narodenia miluje mier a nenásilie, alebo je zbabelý či naopak, že sa narodí ako hrdina. Všetko toto je veľký omyl. Schopnosť prežiť, získať vedomosti o tom ako vyhrať bojový konflikt, to všetko sa dá naučiť a natrénovať. Jediné čo človek potrebuje je mať isté presvedčenie, že tieto schopnosti potrebuje.
Ak otvoríme oči a pozrieme sa na život reálne, zistíme, že tieto schopnosti naozaj potrebujeme. A to je vlastne v psychickej príprave na konfliktnú situáciu prvý krok k pochopeniu toho, čo je pre nás v tréningu potrebné a čo je zbytočné .
1. KROK: PRIJATIE REALITY
Mnohí z nás žijú takzvane na obláčiku číslo sedem, mysliac si, že žijeme v 21. storočí, násilie existuje až niekde v Afrike, že tu máme políciu, ktorá nás ochráni atď. Ďalší žijú v tom presvedčení, že oni vedia ako sa zachovať a dávajú si pozor, zamykajú si byt na tri zámky a v aute majú alarm, dokonca niektorí tvrdia: „Veď som poistený!“
Na týchto príkladoch môžeme vidieť a vyvodiť záver, že majoritná časť obyvateľstva v skutočnosti neverí, že práve im by sa mohlo prihodiť niečo podobné ako násilie, veď ono sa to prihodí vždy niekomu inému. Žiaľ musíme konštatovať, a to hlavne podľa reálnych štatistík, že to tak vôbec nie je. Áno je to tak, je to neoddiskutovateľný fakt a nepopierame, že je to hrozná skutočnosť, že násilné trestné činy sú každodennou skutočnosťou.
Ale to je realita, tak to proste je. Túto informáciu musíme v prvom kroku prijať. Ale je to len prvý krok, jednoduché intelektuálne prijatie a konštatovanie daného stavu reality nič nerieši. Ak pochopíme, že každý z nás je potencionálnym cieľom násilia, prídeme k logickému presvedčeniu, že by sme mali byť na takúto situáciu pripravení, keď už nie pre bezpečnosť seba, tak aspoň pre bezpečnosť svojich blízkych.
Akceptujte teda realitu, pretože ktokoľvek z nás sa môže stať obeťou násilia, zločinu, doma či na ulici, v obchode alebo na parkovisku. Násilie nie je vyhradené len pre nebezpečné štvrte či krčmy. Zopakujme si to teda a opakujte si to sami pre seba často, aby ste neuverili sladkým rečičkám:
„Áno. Samozrejme, naozaj sa mi to môže stať!
Ale: „Ak sa to stane, budem pripravený!“
2. KROK: PRISPÔSOBENIE SA
Ak sme si teda uvedomili daný stav reality a potencionality stať sa obeťou, začneme premýšľať nad tým, ako sa na túto realitu pripraviť. V prvom rade treba vedieť situáciu správne vyhodnotiť, či je nebezpečná alebo nie. K tomu používame zručnosť nazývanú Proaktívne vnímanie situácie. Jednoducho povedané: Pozoruj a orientuj sa!
Konflikt proste nenastane zrazu len tak, napríklad z ničoho nič bude stáť pred nami zlodej s nožom v ruke a bude od nás žiadať peňaženku. To je práve moment, ktorý sa zvyčajne rozoberá v mnohých bojových umeniach či sebaobranných systémoch, teda riešenie priameho fyzického ataku. A to je tiež jeden z veľkých omylov, pretože v tomto momente sme náš boj zvyčajne už prehrali.
Vráťme sa ale k tomu čo predchádza priamemu fyzickému útoku či ohrozeniu, teda ako odhaliť nebezpečnú situácii o čosi skôr ako až v momente keď z nás tečie krv. Použijeme teda model vyhodnocovania a rozhodovania sa, ktorý poznáme pod názvom OODA.
1. Pozoruj
2. Zorientuj sa
3. Rozhodni sa
4. Konaj
V tomto rámci potom používame na vyhodnotenie nebezpečenstva a prispôsobenie sa danému stavu reálnej situácie, v ktorej sa práve nachádzame Cooprovú farebnú stupnicu vyhodnotenia stavu nebezpečenstva, podľa ktorej ďalej konáme.
„Kto sa skôr zorientuje a následne aj koná, ten zvyčajne vyhráva!“
3. KROK: OVLÁDNUTIE STRACHU
Často sa stretávame s názorom, že pravidelným a častým tréningom rôznych techník sa zbavíme strachu. Ale to v žiadnom prípade nie je pravda a vďaka tomu prichádza k fatálnym zlyhaniam. Strach je predsa bežným prejavom normálneho človeka. Len mŕtvy a blázni necítia strach. Strach je prirodzený, pozitívny ale hlavne užitočný prejav ľudskej bytosti a pokiaľ vieme čo znamená, vieme ho nielen ovládnuť, ale aj využiť vo svoj prospech.
A pozor, strach nemajú len dievčatá, nie je to niečo, za čo by sa muži mali hanbiť! Strach nám prirodzene naznačuje: Vstávaj! Je tu problém! Celý tento proces je rýchly, do krvi je vylučovaný adrenalín a ďalšie hormóny. Samozrejme to musí byť rýchle, aby obrana fungovala čo najrýchlejšie, inak by nefungovala v momente ohrozenia. Vyrovnať sa s nebezpečenstvom musíme tu a teraz, nie je čas premýšľať.
Strach máme takpovediac vrodený, aktivuje sa podľa toho, čo považujeme za nebezpečné. Ako konáme v stave strachu je vecou iného tematického celku (ofenzívna práca mysle, funkcia lymbického mozgu), takže tu sa budeme baviť o možnosti, že sa rozhodneme bojovať, teda z boja neutečieme.
Charakteristickou črtou strachu je to, že ide o predbežnú reakciu. Teda máme strach z toho, čo sa ešte len môže stať, nie z toho čo sa práve deje. A práve vo fáze tvorenia sa strachu, môžeme energiu tejto emócie nasmerovať kam potrebujeme. To ale neznamená, že vždy len k boju, veď predsa napríklad policajt, nemôže všetko riešiť fyzickým spôsobom a podobne.
Ak ale s emóciou strachu nevieme pracovať, môže eskalovať až do paniky. Môžeme teda vyzdvihnúť a oceniť tú skutočnosť, že strach je dobrý, umožňuje nám rovnako schopnosť úteku ako aj možnosť boja s plným fyzickým a psychickým nasadením. Taktiež preto musí byť nácvik vedený tak, že človek v ohrození má niekedy na výber, musí rozlišovať ako bude v tej ktorej situácii konať. Toto rozhodovanie je závislé od takých faktorov ako znalosť zákonov vzťahujúcich sa na sebaobranu, ovládanie vlastného Ega a podobne.
Strach nám poskytuje najmä tieto výhody:
● zvýšená schopnosť využiť svalovú aj psychickú silu;
● výrazné zvýšenie pozornosti a schopnosti koncentrácie;
● znížený prach bolesti a zvýšená fyzická odolnosť voči zraneniu;
● zvýšená kapacita výkonu.
“Nie strach ale panika je nepriateľom.“
4. KROK: PREPOJENIE S TRÉNINGOM
V strese budeme robiť to, čo sme sa naučili a natrénovali, takzvane dostali do krvi. Preto ak budeme tréningom posilňovať prirodzené reflexy a na nich stavať naše techniky, o to menej času strávime nácvikom fyzických techník. Nebudeme premýšľať, pretože toho nie sme v strese schopní, minimálne nie na použiteľnej úrovni. Je dôležité, aby aj tréning prebiehal v čo najprirodzenejších podmienkach, ktoré sa čo najviac približujú realite. Len tak zaistíme, že naše techniky budú reálne funkčné.
Schopnosť a sebaistota alebo viera vo svoje schopnosti vychádza z praxe. Tréning, drill a výcvik, jedine to sú spôsoby ako vytvoriť zručnosti, ktoré budú naozaj fungovať aj v strese. Istotu toho, že spravíme čo máme spraviť máme len vtedy, ak sme si istí, že to naozaj ovládame.
Každý agresor bude mať istú výhodu v tom, že on je naozaj pripravený ublížiť. Dôvody sú rôzne, počnúc povedzme chýbajúcim morálno-etickým kódexom, či jeho nerešpektovaním, alebo tým, že agresorov kódex alebo pravidlá sú iné ako tie naše, napríklad hodnota života atď. Máme sa však aj my zmeniť? Nie to netreba, stačí opäť len pochopiť realitu a vedieť sa „prepnúť“ len ak musíme, ak nás k tomu okolnosti donútia. Treba spoznať a osvojiť si mentálne faktory vedúce k víťazstvu a prežitiu. Znovu teda akceptujte realitu.
Svet je nebezpečné miesto, žijú tu reálni zločinci. A týka sa to nás všetkých. Naozaj. Pochopme realitu a staňme sa jej súčasťou, tým, že budeme pripravení ju vidieť a prežiť v nej. Učte sa pracovať so strachom, ovládnuť ho a využiť ho vo svoj prospech. To všetko spojte do jedného výcviku, ktorý vám zaručí schopnosti prežiť v kritickej situácii. Budete tak psychicky odolnejší aj v bežnom životnom strese.