Jediným cieľom nácviku techník reálnej sebaobrany je prežitie krízovej situácie. V prvom rade treba pochopiť základy situačného povedomia, ktoré je základom pre proaktívne správanie sa a konanie v sebaobrannom konflikte. Syndróm hrdinu, neohrozeného a nezraniteľného bohatiera zabil už nespočet nielen bežných ľudí ale aj profesionálov.
„Použitie zbrane v realite nie je o tom byť lepší, rýchlejší,
ale aby som to čo viem dokázal urobiť aj v strese.
Je to o hlave – čo v strese nenatrénuješ, to v strese nepoužiješ!!!“
Predstavte si situáciu zo života, napríklad tmavý park (podľa FBI sa viac než 80% prepadnutí sa deje v tme či šere), v ktorom na vás niekto zaútočí. V prvom okamihu vlastne len vyhodnocujete to, či je to ozaj útok, na ktorý môžete zákonne odpovedať sebaobranou akciou, inak sa samozrejme dopúšťate trestného prečinu vy.
Vytasíte teda zbraň a pripravíte ju na výstrel, zrovnáte cieľnik s muškou a vystrelíte. A asi takto väčšina z nás premýšľa. Sme ľudia a riešime veci predovšetkým kognitívne. Ale v reálnom bojovom strete, kde naše telo aj myseľ sú pod obrovským stresom, konáme úplne inak.
Ak by sme konali kognitívne, boli by sme v prípade útoku už mŕtvi
alebo v lepšom prípade len zranení.
Ak sa budeme zatiaľ baviť len o technike streľby, mierená streľba nebude na 90% použitá. A nie je to len tvrdenie, ale fakt potvrdený štúdiou NYPD, ktorá vychádza zo 4000 prípadov, ktoré sa odohrali v New Yorku, kde policajt čelil ohrozeniu života a na obranu použil strelnú zbraň. Na otázku či pri streľbe mierili, len 20% odpovedalo, že použilo nejaký druh mierenej streľby, 10% policajtov nevedelo odpovedať či mierili alebo nie a 70% policajtov uviedlo, že strieľali inštinktívne.
Ďalej sa v štúdii uvádza aj to, že dominantná časť incidentov, viac než 85%, sa odohrala sa zlých svetelných podmienok v ktorých sa nedalo mieriť inými než trítiovymi mieridlami. Ak k tomu pripočítame obrovský stres zo situácie kde nám ide o život, stratíme jemnú motoriku a teda ani fyzicky nie sme schopní presne zamieriť.
Použitie miereného výstrelu je teda veľmi diskutabilné. Pripočítajme však k tomu všetkému reálnu vzdialenosť incidentu. Pokiaľ vzdialenosť bola viac ako 6 m, policajt v 75% prežil, pokiaľ to bolo menej než 4,5 m, 90% policajtov incident neprežilo.
V dnešnej odbornej literatúre, na kurzoch či výcviku sa vyskytuje jeden spoločný faktor. Techniky odporúčané pre riešenie konfliktných situácii sú zdĺhavé, často krát postavené na kognitívnom riešení. Oba tieto momenty vytvoria situáciu, v ktorej obranca jednoducho nemá čas zareagovať.
Nehovoriac aj o tom, že človek v strese vylučuje do krvného obehu adrenalín, ktorý okrem iného zodolňuje voči bolesti, teda na jeho zastavenie nebude stačiť jeden výstrel. Podľa štatistík FBI je to niečo medzi 2-3 výstrelmi na jedného útočníka, pričom v priemere útočili traja útočníci.